Dňa 22.2.2016 až 26.2.2016 sme sa zúčastnili s pani učiteľkami lyžiarskeho výcviku v SKI Krahule. Doma sme rozmýšľali, či vôbec budeme lyžovať, veď u nás nebolo po snehu ani stopy. Keď nás tam autobus priviezol, prvé čo sme videli bol sneh. Bolo ho málo, ale predsa. Takže budeme sa lyžovať. Hurá ...Pani učiteľky nám vybavili izby a my sme sa mohli ubytovať, a už sme sa nevedeli dočkať, kedy sa postavíme na lyže. Tá chvíľa konečne nastala. Na izbách sme sa prezliekli do lyžiarskeho výstroja a poďme na to. Bola to pre nás novinka, pretože väčšina z nás stála prvý krát na lyžiach, a zistili sme že naozaj sa veľmi rýchlo po ňom kĺžu. Sneh bol mokrý, veď bolo teplo a my sme tak aj vyzerali. Rukavice sme mohli žmýkať, otepľovačky boli mokré. Nečudujte sa, my sme padali ako hnilé hrušky a veru sme sa veľmi báli, keď nám pani učiteľky povedali, že ideme na malú pomu a na väčší kopec. Tu sme vylepšovali naše nedokonalosti , a aj sme si poplakali a mysleli , že v živote ten kopec nezlezieme. Pani učiteľky však boli neúprosné a tvrdili, že keď budeme robiť to, čo nám kážu, tak zajtra pôjdeme na sedačku a ešte väčší kopec. Neveriacky krútili hlavou a čuduj sa svete – mali pravdu. Ten kopec sme naozaj zliezli, na naše veľké prekvapenie. Sebavedomie stúplo a nám sa lyžovanie začalo páčiť. Blížil sa piatok a nám sa nechcelo ísť domov. Aj večer sme sa bavili, boli to rôzne spoločenské hry, vymýšľali sme básničky. Nie vždy sme išli načas spať, vtedy sa pani učiteľky na nás hnevali a mali sme trest. Nepáčil sa nám, ale stálo to za to. Chceme ísť aj na rok. Máme z toho veľmi dobré pocity. Ďakujeme.
Ľubka Sekulová a Valika Brijová 8.A trieda
Niečo z našej tvorby:
Lyžiarsky výcvik
Ideme sa lyžovať,
so svahom sa zbližovať.
Prvá jazda bola skúška,
a bola to riadna fuška.
Ďalšie nám už dobre išli,
po svahu sme rýchlo zišli.
Lyžiarsky kurz to je krása,
zídeš z kopca samá spása.
Dole kopcom kotúľaš sa,
kričíš hurá.
Ráno prídeš na raňajky,
prinesú ti ninja párky.
Jedna, druhá nemám dosť,
čakám ako hladný hosť.
Piatok sa už domov ide,
v chladničke už jedlo hnije.
Nikol, Nata, Veronika, Viki, Mirka, Barbora
Náš lyžiarsky
AJ keď bolo snehu málo,
lyžovať sa nám tu dalo.
Sneh je mokrý a šmykľavý,
zo začiatku sme sa báli.
Niektorí aj popadali,
ostatní sa podržali.
Nakoniec sme si pomáhali,
a všetci kopec zdolali.
Veľa sme sa naučili,
večierku sme párkrát porušili.
Bolo nám tu veľmi dobre,
a doma budeme liečiť sople.
Rozlúčiť sa s Krahuľami chceme,
nikdy na lyžiarsky nezabudneme.
Betka, Lucia, Saša, Maťka, Veronika