Tento rok opäť........
Deti z našej školy aj tento rok vyhrali jednu z kategórií v súťaži Detský čin roka 2024.
Máme obrovskú radosť, že už po druhýkrát sa deťom z našej školy podarilo konať dobro, dať o ňom „svetu“ vedieť a byť za to ocenení.
Vaneska Pondušová zo 6.A, Lucka Výbošťoková a Paťo Kido, obaja zo 7.A si 10. 12. 2024 preberú v Bratislave ocenenie za výhru v Detskom čine roka 2024 v kategórii Cena Sašky Fischerovej Malý veľký čin.
Ich pokus o záchranu zrazeného psíka neostal nepovšimnutý a je dôkazom toho, že dobra naokolo je stále veľa, len si ho nestíhame všímať.....
Výhercom gratulujeme a ak máte záujem, ich príbeh si môžete práve tu prečítať.
Malí hrdinovia
Nie všetkým psíkom je dopriate prežiť svoj život v milujúcej rodine. Niektorí odídu za dúhový most bez toho, aby našli „svojho“ človeka. Aj ten, o ktorom je tento príbeh, našiel toho svojho (tých svojich) až v posledné hodiny svojho života.
Ten deň začínal pre 3 deti z našej školy ako každý iný. Raňajším autobusom cestovali do školy, rozprávali sa. S prekvapením však zistili, že autobus omylom zabočil do ulice, ktorou bežne nechodieva. A ako sa hovorí, že nič nie je náhoda, práve na tej ulici HO zbadali! Na kraji cesty ležal bez povšimnutia zrazený psík. Všetkým miestnym bol známy, každý deň sa potuloval po ulici a hľadal niečo lepšie, ako mal doma.
Koľko ľudí, áut, prešlo okolo neho bez povšimnutia? Koľkí sa tak veľmi ponáhľali?
Naši žiaci len čo vystúpili z autobusu pred školou, utekali späť na ulicu, na ktorej psík ležal. Videli, že je zle! Snažili sa ho hladkať, prikryť a tíšiť. Tušili, že je to vážne, lebo psíkovi tiekla krv z ňufáčika. Po tvárach sa im kotúľali veľké slzy.
Vtom pri nich zastalo auto, v ktorom sedela mamička jedného žiaka našej školy. Opýtala sa, čo sa stalo a snažila sa im pomôcť. Spoločne volali veterinárovi, psíka naložili do auta a odviezli ho do veterinárnej ambulancie. Žiaľ, neskoro! Psík počas vyšetrenia „odišiel“. Bol v tak zúboženom stave, vychudnutý, začervený a doráňaný, že nemal žiadnu šancu prežiť.
Deti ronili slzy ako hrachy a rozhodli sa psíka aspoň pochovať. Teta Janka (pani z auta) im pomohla, spoločne sa za psíka pomodlili a ešte v ten istý týždeň mu na hrob priniesli kvietky. Toľko odhodlania, úsilia a lásky mali v ten deň v sebe tieto 3 deti ! Riskovali problém v škole aj doma.
Návrat na vyučovanie v ten deň bol veľmi ťažký, nevládali na nič iné myslieť a sústrediť sa. Našťastie sa v škole stretli s veľkou podporou. Aj zo strany pani riaditeľky, učiteľov a zo strany spolužiakov sa im dostalo veľa obdivu a pochvaly.
A čo psík? V posledných chvíľach svojho života pocítil to, čo celý život nemal. Nehu, lásku, záujem, starostlivosť, pocit, že aj na ňom niekomu záleží.
Čin vykonali: Vaneska Pondušová, 6.A
Lucka Výbošťoková, 7.A
Paťo Kido, 7.A
Zapísala: Mgr. D. Mojžišová